Aké usilovné sú včely?

Napriek svojej povesti včely prive¾mi usilovné nie sú. Istý vedec sledoval včelstvo v úli so sklenenou stenou a zistil, že jedna včela robotnica - označená farbou - 68 hodín a 53 minút nerobila vôbec nič. Väčšina robotníc však inštinktívne plní rôzne úlohy.

Všetky robotnice sú samičky a ich činnosť závisí od veku. Včely sa rovnako ako motýle premieňajú z vajíčka na larvu, potom kuklu a nakoniec na dospelého jedinca. Keï robotnica opustí kuklu, vyčistí plastové bunky a pripraví ich na budúcu znášku vajíčok. Potom sa jej na hlave urobia ž¾azy na vylučovanie potravy a začína kàmi mladé larvičky. Keï už má robotnica na zadočku žľazy vylučujúce vosk, začne stava plásty a pretvára nektár na med. V treom týždni svojho dospelého štádia podniká včela krátke orientačné lety - zapamätáva si polohu úľa a pripravuje sa na prácu mimo neho, na zbieranie nektáru a peľu z kvetov.

V úli medzi robotnicami nepanujú nijaké pravidlá. Ak jedna robotnica pridá k plástu trochu vosku, iná pokojne rovnaký kúsok odhryzne a odnesie inam. čo treba urobiť, je však nakoniec vždy akosi hotové. Keď je už nektáru veľa, včely vnútri sa nazastavia celých dvadsaštyri hodín. “Terénne” robotnice však pracujú iba pri dennom svetle.

Výroba medu sa začína, len čo si robotnica sadne na kvet a cicia nektár. Ukladá ho do špeciálneho vrecka, v ktorom nektár dopraví do hniezda. Tam túto riedku tekutinu vyvrhne a dá radšej včele, ktorá nektár zmieša so sekrétom svojich žliaz. Šava sa zahusuje odparovaním.

Včela potom nektár uloží do prázdnej bunky v pláste. ďalšie včely nad neuzavretými bunkami ustavične mávajú krídlami - tak sa tekutina vyparuje a nektár sa zahusuje. Premena na med je na konci a celé to trvá asi tri dni. Bunky plné hotového medu včely nepriepustne zaviečkujú voskom. Tak to zostane, kým nebudú med potrebovať. Prežitie včelstva v zime závisí od dostatočných zásob tejto životne dôležitej potravy.

Ľudia od nepamäti vnímali trúda - samčeka včely - ako symbol lenivosti. Jeho životným poslaním je spáriť sa s kráľovnou. Na nôžkach nemá košíčky na zbieranie peľu a na cicanie nektáru má zase prikrátky jazyk. Trúd sa dokonca nevie ani sám živiť a musí potravu žobrať od robotníc.

Trúdy síce majú veľký význam, no zároveň odčerpávajú zdroje včelstva. Svoje poslanie rozmnožiť počet včiel splní totiž zniekoľkých stovák tých, čo sa v úspešnom včelstve každý rok vyliahnu, iba zopár. A aj tí okamžite po oplodnení kráľovnej zomierajú.

Kde sa berie včelí vosk?

Včela vylučuje vosk na spodku zadočka. Nohami si vosk zoškrabuje a žutím ho zmäkčí, takže sa z neho potom ľahko robia šesťstranné bunky plastu, ktoré predstavujú najdokonalejšie využitie priestoru. Bunky vo voskových plástoch slúžia na skladovanie medu i na kladenie vajíčok a na vývoj lariev. Včelári sa medové plásty usilujú rôznymi trikmi oddeli od tých na výchovu potomstva, no v prírode plní jeden plást obe úlohy.

Divé včely stavajú plásty v ;skalných škárach a dutých stromoch či v dutých múroch domov. V trópoch niekedy plást jednoducho zavesia na strom či ker.

Bez opeľovania včelami by bol svet kvitnúcich rastlín oveľa chudobnejší.

Včely medonosné žijú vo veľkých spoločenstvách (jedno včelstvo môže tvori až 80 000 jedincov) rozdelených na kasty. Každá kasta plní inú úlohu.

Spoločenstvo čmeliakov sú podobné, oveľa menej početné. Menej známe sú samotárske druhy včiel - napríklad čalúnnice a pieskarky. Pri týchto druhoch si každá samička stavia vlastné hniezdo, kam dodáva potravu. Včely “kukučie” (rod Nomada) kladú vajíčka do hniezd iných včiel - je to rovnaké, ako keď kukučky parazitujú na iných vtákoch.

Perličky:

Z knihy ABC prírody - Vydavateľ Reader`s Digest Výber