Včela
medonosná
Apis mellifera
Znaky: Telo robotnice je 1,3-1,5cm dlhé. Hruď a bruškové články sú žlto ochlpené. Tykadlá sú dlhé asi ako dvojnásobok priemeru oka. Cuciak je dlhý približne ako hlava. Včely žijú výrazne v spoločenstvách. Vyskytujú sa tri modifikácie: matka, trúdy a menšie robotnice. Na rozdiel od matky majú žľazu pomocou ktorej produkujú vosk. Žihadlo, ktoré trúdy na rozdiel od robotníc nemajú, má na konci spätný háčik, ktorý sa po pichnutí zachytí do pokožky. Pri vyťahovaní sa vytrhne aj s jedovými žľazami. Na rozdiel od osy včela po pichnutí uhynie.
Biotop:
Divé včely žijú v redších, svetlých lesoch a na ich
okrajoch,
na lúkách a v záhradách. Domestifikovaná včela je
úplne závislá
od človeka, môže však "zdivieť".
Rozšírenie:
Kultúrna krajina od chladného mierneho pásma až
po tropické pásmo. V strednej Európe sa dnes divá včela vo vo¾nej
prírode
obyčajne nevyskytuje.
Výskyt:
Podľa hojnosti krajiny hojný až veľmi hojný, dnes väčšinou
pod kontrolou človeka.
Bionóma: Matky novej generácie vyrastajú v tzv. materských bunkách. Prvá vyliahnutá matka zabije ostatné nevyliahnuté. Trúdy sa liahnu v lete. Matka kladie niekoľko stotisíc oplodnených vajíčok, z ktorých sa liahnu larvy samičiek, larvy trúdov sa liahnu z neoplodnených vajíčok. Obyčajne ešte pred vyliahnutím samičiek opúšťa stará matka úľ aj s rojom, časťou rodiny, a na vhodnom mieste zakladá novú rodinu. Rodina môže ma vyše 50 000 až 100 000 včiel. Matka riadi činnosť včiel vylučovaním feromónov materskej vône. Ak matka zahynie, robotnice prerobia svoje bunky na materské a larvy začnú kŕmiť materskou kašičkou. V dôsledku toho sa vyvíja nová matka. Robotnice žijú niekoľko týždňov. Zberajú peľ, čistia plásty a úľ, stavajú bunky. Rozmnožovanie zabezpečuje iba matka.